Pripravení na škôlkársku premiéru?

      Nástup do materskej školy je pre vaše dieťa dôležitým zlomom v jeho živote. Nielen preto, že bude od vás odlúčené na niekoľko hodín v priebehu dňa. Aj hry s inými deťmi, konfrontácie so skupinou neznámych tvárí a vyššie požiadavky na samostatnosť sú úplne nové. Hlavne prvý deň v škôlke je celkom výnimočný, mnoho detí je práve v tento deň prvýkrát dlhšiu dobu mimo domova.

      Doteraz sa dieťa koncentrovalo predovšetkým na rodinu. V škôlke ale už nehrá hlavnú rolu, musí si vybojovať miesto v skupine. A to nie je pre našich najmenších také jednoduché, zato však veľmi dôležité, pretože to rozvíja ich sociálne schopnosti.

      Táto nová etapa v živote predstavuje pre mnoho detí krízu. Reakciou na túto krízu môžu byť stavy, kedy sa niektoré deti dočasne vracajú späť na vývojovo nižšiu úroveň, začnú sa v noci pocikávať alebo vyžadujú od rodičov ochranu.

Majte teda ako rodičia na pamäti fakt, že nie všetky deti zvládnu nástup do škôlky bez problémov. Existuje však niekoľko rád a trikov, ako deťom tento zásadný životný krok pomôcť zvládnuť.

Prvé dni v materskej škole

• Keď príde deň D, prvá návšteva škôlky, dohodnite si s dieťaťom presný čas, kedy preňho prídete, a sľúbte mu, že to dodržíte.

• Vyhnite sa dlhým rozlúčkovým scénam.

• Aj váš vlastný postoj k materskej škole je veľmi dôležitý. V každom prípade by ste mali mať dôveru v učiteľky v MŠ, ktorým zverujete svoje dieťa. Vaše dieťa vycíti, pokiaľ si nie ste istí, a bude reagovať strachom.

• Je potrebné aj to, aby ste prekonali svoju vlastnú izoláciu. Pre mnoho rodičov je ťažké „vzdať sa“ dieťaťa. Dostanú strach, že už nebudú potrební, že dieťa je už samostatné a oni stratili zmysel života.

• Mali by ste bez pochýb dôverovať schopnostiam svojho dieťaťa, že si nájde kamarátov a zvládne požiadavky, ktoré na neho budú kladené.

• Pokiaľ vo vás drieme strach, že to nezvládne a zlyhá, bude vaše dieťa neisté, pretože deti majú veľmi citlivé „anténky“ a rýchlo zachytia obavy rodičov.

• Osloboďte sa teda od svojho vlastného strachu. Pokiaľ by malo vaše dieťa problémy, určite nebudú spôsobené tým, že ste zlá mama alebo zlý otec. Potiaže sú celkom normálne, dieťa ich musí prekonať – a to prispieva k jeho vývoju.

Rodičia túto situáciu poznajú

      Privediete svoje dieťa do škôlky a ono od vás jednoducho nechce ísť samé. Vymýšľa si všetko možné a pevne sa drží ako kliešť. Cítite bolesť dieťaťa. S ťažkým srdcom a zlým svedomím sa vymaníte zo zovretia, počúvate za dvermi a pochybujete, či sa má vaše dieťa skutočne dobre. Zatiaľ čo vy ešte dlho premýšľate, či ste naozaj urobili dobre, že ste tam dieťa nechali bez vás, dieťa sa už dávno rozptýlilo a hrá sa s novými hračkami.

      Základom adaptácie je hneď od začiatku dieťa zbaviť strachu a pomôcť mu nadobudnúť istotu v novom sociálnom prostredí. Prechod dieťaťa z rodiny do MŠ uľahčíte i tým, že nebudete rozoberať s dieťaťom vlastné obavy z jeho adaptácie v MŠ. Často sa stáva, že dieťa je pokojné, ale keď zbadá, že rodič je neistý, ba má slzy v očiach, nechápavo sa rozplače. Dieťa je istejšie a slobodnejšie, ak má osvojené hygienické návyky a zručnosti pri starostlivosti o svoju osobu / obliekanie, obúvanie, použitie vreckovky, toaletného papiera.../. Nerobte už odteraz za svoje deti to, čo môžu urobiť samé. Dôverujte im, určite to zvládnu, pokiaľ ich k tomu slovne povzbudíte.

      Napriek tomu, že chápete, ako je vášmu dieťaťu ťažko, nenechajte sa obmäkčiť a nevezmite plačúce dieťa domov, alebo dokonca k sebe do práce. Deti sa vo väčšine prípadov ukľudnia v momente, keď im rodičia zmiznú z dosahu. Deti samozrejme vycítia, že aj rodičia sú v tejto situácii nesvoji. Výraz tváre, držanie tela, váhanie, či už ísť, alebo ešte chvíľu ostať – to všetko prezrádza neistotu rodičov.

      Sú to často rodičia, kto deťom sťažuje rozlúčenie. Dieťa sa väčšinou nechá po krátkom čase od smútku odpútať a veľmi rýchlo si zvykne na novú situáciu. Príliš predlžované rozlúčkové ceremoniály sú kontraproduktívne. Až 90 % učiteliek v jednej nemeckej štúdii udáva, že veľkou príťažou v ich práci je to, že sa matky nedokážu odpútať od svojich detí. Psychológovia radia: „Ak je mama v prvých týždňoch príliš precitlivelá a sama sťažuje rozlúčenie s dieťaťom, je dobré popremýšľať, či by túto jej úlohu nemal radšej prevziať otec.“

Nenechávajte si oboznámenie dieťaťa s novou situáciou na poslednú chvíľu, neoznámte mu dva – tri dni pred nástupom, že bude chodiť niekam do škôlky, kým vy budete chodiť do práce. Ani dovolenku či prázdniny neplánujete večer pred odchodom.

      Ak sa dieťa vonku pýta na rozdiely medzi deťmi (malé bábätká, veľké deti...), vždy hovorte štýlom – tieto deti sú veľké a chodia do školy, tie, čo stretávame na ihrisku, chodia do škôlky, a tie mladé slečny na zastávke chodia tiež do školy. Tety a ujovia chodia do práce... – materská škola, základná škola, zamestnanie – ono samo bude potom prejavovať potrebu niekam chodiť, a ak správne pochopilo „malých a veľkých“, samo sa zaradí medzi škôlkarov.

Pri vykonávaní niektorých činností doma môžete tiež nadviazať na tému škôlka. Pri obliekaní môžete podotknúť: „Aj deti v škôlke si dávajú bundu, keď idú von.“ „Ako krásne si sa obliekol, veď ty si šikovný ako škôlkar.“

      Ak je škôlka, ktorú bude vaše dieťa navštevovať vo vašom blízkom okolí, môžete ísť za deťmi, keď sú vonku na ihrisku, a nechať vášho drobca chvíľu sa s nimi hrať.

Spolu s ním nakupujte veci do škôlky, ako sú prezuvky, pyžamo... a hovorte o tom, že tieto vecičky bude nosiť, keď bude škôlkar.

      Najjednoduchšie je, ak máte to šťastie, že mu vo vašom okolí nájdete rovesníka, s ktorým sa bude cez prázdniny hrávať a potom navštevovať MŠ. Alebo ak má staršieho súrodenca, ktorý MŠ navštevuje alebo navštevoval.

      Nezabudnite, že dieťa si do dobrej materskej školy môže priniesť svoju obľúbenú hračku, talizman alebo malý vankúšik na spanie. Môžete sa dohodnúť, že bábika alebo autíčko budú čakať v skrinke, aby dieťa cítilo, že v škôlke nie je úplne samo. Alebo si macka prinesie do postieľky a budú po obede spolu spinkať.

      Niektorí rodičia si myslia, že dohoda o tom, že napríklad prvé dva týždne budú chodiť pre dieťa hneď po obede, je dobrá. Možno u malého percenta detí to pomáha, ale z vlastných skúseností učiteliek v MŠ vieme, že to nie je až taký dobrý nápad. Rodič si myslí, že tým dieťaťu zabezpečí istotu, ale deti to chápu ako istý druh protekcie, a neskôr sú sklamané, keď budú v škôlke ostávať aj popoludní, a trucovito sa budú dožadovať opätovného skrátenia návštevy v MŠ.

      Najlepšie je učiť dieťa pripravovať si večer veci na druhý deň. Ak sa už pri vstupe do materskej školy dieťa naučí tento rituál, nebude mať problém s prípravou školskej tašky. A ďalšia výhoda je v tom, že sa vyhnete rannému zhonu. Ak ráno zdesene pobehujete po byte, hľadáte veci na oblečenie a kričíte, že nestíhate, dieťa si môže vašu nervozitu pripísať jeho chodeniu do škôlky a bude si namýšľať, že kvôli tomu, že chodí do MŠ, mamina nič nestíha. Takže miesto ranného pobehovania po byte si spolu pokojne pozrite správy o počasí a vyberte oblečenie, ktoré si vopred nachystáte. Skrátite tak rannú prípravu o niekoľko minút a obaja budete pokojnejší.

Nezabudnite nikdy na raňajky.

Deti, ktoré ráno nehodia nič do bruška, nemajú náladu hrať sa, boja sa, že budú ostatní počuť, ako im škvŕka v bruchu, a len čakajú, kedy bude desiata.

Darčeky

      Pretože rituály sú z psychologického hľadiska dôležité, práve psychológovia odporúčajú na prekonanie tejto prechodnej situácie v prvý deň škôlky nasledovné:  „Majte pripravený darček. Ten poskytne – podobne ako šlabikár v prvej triede ZŠ – nástupu do škôlky rituálny rámec. Darčekom môže byť fľaša s obrázkami na pitie, nádoba na desiatu alebo nové tenisky – hlavné je, že to bude niečo, čo dieťa dobre využije.“

Plakať i smiať sa zároveň

      Prvý deň v škôlke (ale aj tie ďalšie) kolíšu deti medzi radosťou a obavami, medzi hrdosťou a skepsou. Ide o obdobie plné protichodným emócií. Smiať sa, plakať – alebo oboje naraz? V čase okolo nástupu do materskej školy je tak trochu narušený aj chod celej rodiny. Aj mamy a otcovia bojujú so zmiešanými pocitmi. Nezriedka cítia smútok z toho, že dieťa je už veľké a nebude sa celý deň hrať doma. Niektoré mamy zažívajú dokonca pocity viny, keď zverujú svoje dieťa do cudzích rúk. Na druhej strane ale pociťujú radosť z toho, že budú mať opäť viac času na svoje aktivity, na svoju prácu.

Otázka osobnosti

      Či trvá adaptačná fáza len pár dní alebo niekoľko týždňov, to sa u detí líši. Pretože to, ako ľahko alebo ťažko si deti zvykajú v novom prostredí má síce dočinenia s tým, či má dieťa 2,5 či 3,5 roka – ide však omnoho viac o otázku osobnosti a iné okolnosti.  Možno sa práve začínajúcemu škôlkarovi narodila sestrička alebo mama opäť nastúpila do zamestnania. Tieto okolnosti môžu u dieťaťa vzbudzovať neistotu. Typické znaky toho, že dieťa sa ešte s takými situáciami nevyrovnalo, sú potiaže pri nadväzovaní kontaktov a agresivita.

S nácvikom to ide ľahšie

     Pokiaľ dieťa vykazuje takéto známky správania, odborníci odporúčajú, aby sa rodičia včas skontaktovali s učiteľkami v materskej škole a objasnili si otázky ako: Správalo sa takto dieťa už i v iných zariadeniach (jasliach, materskom centre a pod.)? Ako sa dieťa správa doma? Povedalo rodičom, čo sa mu v škôlke nepáči? Vzájomná otvorenosť je v takýchto prípadoch veľmi dôležitá. Tým je možné integráciu dieťaťa aktívne podporiť.

      S novou situáciou sa ľahko vysporadúvajú väčšinou deti, o ktoré sa už okrem rodičov predtým staral niekto cudzí, napr. pestúnka, alebo deti, ktoré navštevovali jasle. Pre ne býva prechod spravidla plynulejší, v konečnom dôsledku už vedia, čo je rozlúčenie. Aj tu sa však môžu vyskytnúť problémy. Nezriedka sa rodičia sťažujú na to, že deti, ktoré predtým navštevovali jasle, sú vo svojich schopnostiach podceňované. Jesť, obliecť sa, ísť na toaletu – to všetko sú veci, ktoré už tieto deti ovládajú. Rodičia aj učitelia by teda v takomto prípade mali dbať na to, aby deti nerobili krok späť vo svojom vývoji.

Nestrašiť

      V niektorých rodinách sa pred vstupom do MŠ – keď sú deti vo svojich 3-4 rokoch prirodzene vzdorovité, objavia aj vety typu „veď počkaj, v škôlke ťa naučia“, „keď nebudeš poslúchať, pôjdeš do škôlky“, „v škôlke sa s tebou nikto maznať nebude a budeš musieť jesť, čo ti dajú“.

Áno, niekedy ste zúfalí a už neviete ako v konkrétnej situácii ďalej, tak vypustíte aj podobnú perlu ...

Skúste však mať na pamäti, že dieťa si uchová každú takúto poznámku vo svojej bystrej hlávke a môže sa vám to vrátiť ako bumerang.

Dieťa môže mať naozaj strach, čo sa to tam bude diať a môže si naše výroky spojiť s tým, že škôlka je vlastne za trest a je to niečo zlé.

Čomu sa vyhnúť prvý deň?

Vyhnite sa vetám ako: „Pozri, Janko tiež neplače!“  alebo „Nevyvádzaj tu takto!“, aj vyhrážok typu „Pokiaľ nepôjdeš pekne za deťmi, nepôjdeme v sobotu do bazéna“. Tiež „povzbudenia“ ako „Veď si už veľké dievčatko“ alebo „Indiáni predsa neplačú“ sa míňajú účinku a sú nevhodné.

Oslavujte!

Urobte z prvého dňa v škôlke malú slávnosť. Nie je to predsa len taký „obyčajný“ deň. Ráno môžete dieťa zobudiť s novou hračkou – kamarátom, ktorý s ním pôjde do škôlky tiež, alebo mu po návrate domov pripravte obľúbený dezert. Na malú párty môže prísť aj babička s dedkom, ktorí sa novopečeného škôlkara s primeranou vážnosťou na všetko opýtajú a nezabudnú ho pochváliť, aký je šikovný a veľký... a ako to krásne zvláda!

Ak má dieťa niečo do MŠ priniesť, napríklad obľúbenú knihu, pracovný materiál..., alebo ste mali doma oprať pyžamu či návliečky na posteľ, prosím, v mene všetkých detí, nezabudnite! Napíšte si to veľkými písmenami na lístok na vchodové dvere, aby ste nezabudli. Niektoré deti berú návštevu MŠ naozaj vážne a ak niečo zabudnú, cítia sa v kolektíve veľmi nepríjemne.

Podľa vašich možností v zamestnaní zariaďte, aby vaše dieťa nebolo v škôlke od jej ranného otvorenia do „záverečnej“. („pracovná doba niektorých detí “ je 9-10 hodín denne).

Nedávajte dieťaťu zámienky na to, aby nemalo rado učiteľku alebo deti v škôlke. Doma nekomentujte pred dieťaťom výchovné metódy učiteliek. Ak nie ste spokojná s metódami alebo prácou učiteľky, pokojne sa s ňou o tom porozprávajte. Občas sa nájdu aj mamičky, ktoré trochu žiarlia na pani učiteľku, pretože ju ich drobec stále ospevuje. Šikovná učiteľka, ktorá to s deťmi vie a dáva im najavo svoju lásku, určite nie je dôvodom na žiarlivosť či podobný pocit, práve naopak – mali by ste byť rada, že počas vašej neprítomnosti má vaše dieťa v nej „druhú mamu“. Tú skutočnú mamu má iba jednu – a ono to veľmi dobre vie...

Prejavujte záujem o dianie v škôlke – pýtajte sa na hry alebo riekanky, ktoré sa naučilo, na kamarátov alebo si doma zaveste na chladničku obrázok, ktorý vám  nakreslilo. Ak je dieťa plné zážitkov, ktoré vám chce povedať, a vy naozaj, ale naozaj nemáte práve čas počúvať, poproste dieťa, aby vám zážitky nakreslilo, a potom pomenovalo a porozprávalo o nich. Zabijete tak dve muchy jednou ranou. Vy si zatiaľ spravíte nutnú prácu a dieťa pri obrázku nebude rozprávať tak dlho, ako keby vám to celé rozprávalo. Je to však pomoc len v nutnom prípade, nie riešenie na každý deň.

Materská škola nie je „odkladisko“ detí, ako si veľa rodičov myslí. Musíte si ako rodičia uvedomiť, že deti vzťahy a skúsenosti, ktoré získavajú v MŠ, berú oveľa vážnejšie než my zamestnanie. Pobyt v škôlke ich ovplyvňuje na celý život. V MŠ trávia deti väčšiu časť pracovného dňa, a preto by ste sa aj vy mali snažiť brať ich „problémy“ vážnejšie, počúvať ich zážitky a pomáhať im zo všetkých síl, aby prežili šťastné chvíle v škôlke aj mimo nej.

Váš anjelik sa snaží kopírovať vaše správanie. Tak ako sa vy správate k spoločnosti, tak sa bude správať aj vaše dieťa. Snažte sa vždy dieťaťu hovoriť pravdu, „pekne“ sa správať a pri problémoch postupovať rozvážne a s nadhľadom. Veľa sa smejte a celý svet sa bude usmievať na vás. Veľa šťastia a krásne zážitky so vstupom vášho „drobca“ do sveta škôlkarov.